Čas zimných záhrad

Mnohí po nich túžime, sú pre nás symbolom nadštandardu, ale predovšetkým pohody a príjemnej atmosféry v objatí zelene. 

Zimná záhrada je stelesnením komfortu, dobrodružného bývania a exotiky. A to za každého počasia – pod palmou môžete prečkať dážď, sneh či búrku.

Všeobecná predstava je taká, že zimnú záhradu si môžu dopriať len majitelia rodinných domov, prípadne niekoľkí privilegovaní obyvatelia bytov s priestrannými lodžiami. 

Omyl, aj balkóny klasických panelákových „králikární“ môžu slúžiť ako zimná záhada. Stačí si ich prispôsobiť tak, aby si hoci aj v malom priestore človek mohol vychutnať pohodu v obklopení zelene. Pod pojmom zimná záhrada si predstavíme väčšinou priestor, kde je čo najviac skla. 

Mal by byť priestor čo najviac presklený, najlepšie zboku aj zvrchu. Veľkosť závisí od individuálnych možností, niekomu stačí kresielko a pár rastlín v kvetináčoch. Iný chce mať doma tropický prales.

Svetlo či tieň, teplo či zima?

Každý, kto sa rozhodne pre zimnú záhradu, by mal zvážiť dve veci, podľa ktorých neskôr vyberie rastliny. Dôležité je tienenie a teplota. Ak miestnosť nie je tienená, treba si vybrať rastliny, ktoré veľmi dobre znášajú priame slnečné svetlo. Ak je v nej polotieň, tomu treba prispôsobiť aj výber zelene.

Treba si uvedomiť, že ak zimná záhrada nie je dobre tienená, tak v lete sa z nej stane skleník a teplota v miestnosti môže byť veľmi vysoká, aj 55 či 60 stupňov. Dôležité okrem tienenia je aj odvetranie, preto nezabudnite na okná alebo dvere. Tienenie docielime orientáciou priestoru, ale aj žalúziami, markízami či roletami.

Čo sa týka teploty, s tou je to v našich zemepisných šírkach pestré. V lete sa môže šplhať až k štyridsiatke, v zime klesá hlboko pod nulu. Je dobré do zimnej záhrady naplánovať aspoň minimálne kúrenie. Inak by tam bola v zime podobná teplota, ako vonku a priestor by nebol vhodný pre interiérové rastliny. Sú síce aj interiérové rastliny, ktoré dobre znášajú teploty blížiace sa k nule, ale nevykúrenú zimnú záhradu by človek v chladných mesiacoch nemohol veľmi využívať. V miestnosti s takouto teplotou si nevychutnáte kávičku v pyžame.

 Ak zimná záhrada v zime dosahuje teploty okolo desať stupňov, vhodné sú palmy a cykasy. V lete môžu byť na záhrade a prezimovať môžu v zimnej záhrade, kde sú nižšie teploty, ale stále dostatok svetla. Ak je v nej teplota podobná zvyšku interiéru, škála je pomerne širšia. Väčšine interiérových rastlín vyhovujú teploty od 16 do 24 stupňov Celzia.

Keď už sme sa rozhodli, či bude naša zimná záhrada tienená alebo slnečná, vykurovaná alebo v zime chladná, je čas vybrať vhodné rastliny. 

Fantázii sa medze nekladú. Záleží na vkuse zákazníka. Niekto má radšej, keď sú to stromčeky, iný preferuje menšie rastliny v kvetináči. Niekto chce drobné listy, iný veľké alebo okrasné. Ďalší by chcel aj niečo kvitnúce, aj keď práve tých kvitnúcich možností nie je až tak veľa. Vhodné sú antúria, liana dipladénia, lopatkovec alebo orchidey, croton, ktorý je zaujímavý farebným listom.

Nenáročné a ideálne do zimných záhrad sú dracaeny, philodendrony, chlorophytum, asplenium, svokrine jazyky. 

Slonia noha má rada veľa svetla a dobre znáša aj nižšie teploty a je vhodná aj pre zábudlivcov. Nič sa nestane ak ju polejete len raz za dva mesiace. 

Ficus je tiež vhodná rastlina, je ho veľa druhov a je okrasný listom. 

Kaktusy sú vhodné do netienených priestorov, kde je cez deň vyššia teplota, ktorá v noci klesne. Nenáročné sú tiež na zalievanie.

Palmy a cykasy, pre tie je ideálne, ak sú od apríla do októbra vonku a v zime v zimnej záhrade.

Veľké stromovité rastliny sú ideálne banánovník, kokosovník či figovník.

Polievanie

Medzi najčastejšie chyby, ktoré majitelia zelene robia, patrí nesprávne zalievanie. Niektorí sú starostliví, polievajú veľa. Ale prepolievanie je horšie, ako keď zabudnete poliať. Skôr zbadáte, že začínajú ovísať listy, že je rastlina skleslá a potrebuje vodu, ako to, že má korene vo vode a odhnívajú jej. Taká rastlina sa veľmi ťažko zachraňuje. Zábudliví ľudia väčšinou majú krajšie rastliny, ako tí prehnane starostliví. 

Štandardne stačí polievať raz za týždeň, v zime aj raz za tri týždne, ale nie je to univerzálne pravidlo.

Pre tých, ktorí polievanie považujú za nepochopiteľnú vedu, je tu novšia a sofistikovanejšia metóda. 

Izbové rastliny pestujeme buď v organickom substráte, teda zemine. Alebo je tu hydropónia, kedy rastlinky sú v špeciálnej nádobe, v ktorej je namiesto zeminy keramzit, teda  hydrogranule. Vtedy je odkázaná len na výživu, ktorú jej dáme my, takže do každej zálievky treba pridávať hnojivo pre ne určené. Výhodou je, že aj veľké rastliny môžu byť v menšej nádobe. Veľkým plusom je nenáročnosť pestovania – hladinomer napovedá, kedy treba rastlinu zaliať. Keramzit je bez zápachu a čistý, nehrozí nákaza plesňami. Rastliny v hydropónii tiež rastú rýchlejšie a ich rast vieme regulovať – ak ho chceme spomaliť, pridáme do zálievky menej hnojiva. Ocenia ju aj tí, ktorí sú často mimo domov.

O niektorých izbových rastlinách sa hovorí, že sú jedovaté. Čo v prípade, že máte deti alebo domácich miláčikov? 

Treba sa poradiť. Podľa odbornej literatúry má jedovaté listy sedemdesiat percent izbových rastlín, ale pokiaľ ich nejete, nič vám nehrozí.

Ale prípady otravy izbovou rastlinou sú naozaj veľmi zriedkavé, v zásade sa obávať netreba.

Článok bol vytvorený v spolupráci s časopisom Čarovné Slovensko, kde sme sa s nimi rozprávali o možnosti využitia rastlín v zimnej záhrade.